Časť III. – Cyklojazda späť na Liptov.
Zápasili sme s dilemou, ktorou trasou sa vrátiť domov. Nakoniec rozhodla mapa, sever sa nám videl menej osídlený, čo značilo aj menej dopravy. Po dažďoch sme stratili dôveru v lesné cesty, a tak sme zamierili bočnými cestičkami na sever. Nebolo to veľmi šťastné rozhodnutie.
11. deň: BRESTOV – OHRAZANY – KOŠÁROVCE – ŽALOBÍN – MALÁ DOMAŠA – DETRÍK – MATIAŠOVCE – HANUŠOVCE NAD TOPĽOU – ĎURĎOŠ – MIČAKOVCE – GIRALTOVCE – BREZOV – MARHAŇ – HARHAJ. 76 km +626 m
Včerajší deň bol náročný, výstupy, zostupy, doliny, sedlá, ale zobúdzame sa do krásneho, hoci teplého rána. Vstávame s vedomím, že dnešný deň sa bude navlas podobať tomu včerajšiemu. Od rána sa mi ťahalo ťažko, sedlá aj dediny sa zlievali dokopy. Až okúpanie v Malej Domaši ma opäť nabilo energiou.
Raňajky v tráve
Včerajšie výstupy a zjazdy
Drôtený kolega
Pastier asi spal niekde pod stromom, ovce sa voľne ponevierali cestou
Voda v Malej Domaši je neuveriteľne studená. Skoro ako v Liptovských potokoch
Krásavica na steble trávy
Od Domaše sme za asistencie pražiaceho slnka vystúpali o 214 m vyššie do sedla Detrik a parádnym zjazdom sa spustili do Giraltoviec. Proti prúdu meandrujúcej rieky Topli sme došli až k dedine Harhaj a na kopci za skrachovaným družstvom sme ešte pred večerným lejakom zabivakovali.
Veľká Domaša
Výstup na Detrík +214 m
Matiaška
Bivakujeme na lúke nad Harhajom
Prichádza večerný dážď
12 deň: HARHAJ – NIŽNÁ A VYŠNÁ VOĽA – LUKAVICA – BARDEJOV – SEDLO OBRUČNÉ – RYBNÍK ANDREJOVKA. 59 km +605 m
Priesmyk nad Vyšnou Voľou nám dal poriadne zabrať. Opäť úseky nad s 12 % stúpaním a prevýšenie + 260 m. Až do Bardejova sme sa viezli so svišťaním vetra v ušiach. V Bardejove sme sa zdržali, mám rada toto historické mestečko.
Ráno nad Harhajom
Sandále na odpis
V priesmyku nad Vyšnou Voľou
Bardejov
Bazilika s. Egídia
Schodíky do veže
Námestie
Zvony
Zo života ľudu
Gazdovský tanier a Diabolské mäso
Dali sme si dobrý obed aj kávu – naše prvé jedlo v civilizácii. Z Bardejova sa nám s plným bruchom ťažko krútilo pedálmi. Cesta pozvoľna stúpa až do sedla Obručné – rozvodnica medzi Topľou a Popradom, prevýšenie +410 m. Na 30 °C viac než dosť. Dlhým zjazdom sme zbehli k rybníku pri malinkej drevenej dedinke Andrejovka.
Čergovské pohorie – sedlo Obručné
640 m n.m.
Rybník pri Andrejovke
Blahodárna kúpačka
13. deň: ANDREJOVKA – ORLOV – PLAVEČ – STARÁ ĽUBOVŇA – HVIEZDNE – VYŠNÉ RUŽBACHY – PODOLÍNEC – SPIŠSKÁ BELÁ – KEŽMAROK . 69 km +641 m
Ráno, keď sme opúšťali Andrejovku, v kostole bola omša. Ľudia stáli vonku pred malým kostolíkom a spievali. Výjav pôsobil starosvetsky, pokojne a osviežujúco.
Ranné hmly nad rybníkom
Raňajky
Dedinka Andrejovka
Prognóza počasia je nelichotivá. Chceme byť doma pred ďalšou vlnou horúčav. So stúpajúcou teplotou a ovadmi nad hlavou sme sa dostali na hlavnú cestu a od tejto chvíle by som dnešný deň charakterizovala ako „šialená hlavná cesta s napnutými nervami“. Cyklistika po hlavnej v prázdninovú nedeľu sa rovná samovražde. Na poludnie sme odbočili do Vyšných Ružbách a okúpali sa, ale popoludňajšia špička dala zabrať. Utáborili sme sa za Kežmarkom pri rybníku a sledovali prúd aut na hlavnej ceste s nádejou, že pondelok ráno bude o čosi lepší.
Relax vo Vyšných Ružbachoch
Kúpačka v kráteri osviežila, hoci sa tam mrvilo kopa ľudí
Biely dom bol postavený v roku 1933 podľa jedného z palácov v Monte Carlo
Večer kúsok od hlavnej cesty
Zátišie
Nôcka
14. deň: KEŽMAROK RYBNÍK – PODOLÍNEC – SPIŠSKŚ SOBOTA – POPRAD – SVIT – LUČIVNÁ – ŠUŇAVA – ČIERNY VÁH – DOVALOVO. 64 km + 433 m
Blázinec na hlavnej ceste pokračoval aj v pondelok ráno. Chceli sme to mať čo najskôr za sebou, na ďalšie dni hlásia ešte vyššie teploty a už teraz to bolo na hranici znesiteľnosti. Kdesi za Podolíncom sa mi vydaril exkluzívny pád, keď som nabehla pod zlým uhlom na železničné priecestie. K pohode neprispel. Tešila som sa v Spišskej Sobote na kávu a chvíľkové posedenie v kaviarni s výhľadom na pekné námestíčko, ale zdochol tu pes. Taká pustatina nebola ani na východe. Z hlavnej cesty sme zbehli až za Svitom na pohodovú cestičku do Lučivnej, ktorá nás doviedla na Čierny Váh a domov.
Krásna Spišská Sobota, ale ani jedna otvorená kaviarnička. Škoda. Prišli o tržbu.
Za Svitom
Šuňava – rozvodnica riek. Vody z potokov vtekajú do dvoch morí
Konečne pod Tatrami
Prečerpávačka Čierny Váh
V spomienkach mi ostal krásny, tichý a málo osídlený východ pri ukrajinskej hranici… Poloniny – kraj, drevených kostolíkov, bukových lesov, kraj, kde vás na poľných cestách úctivo zdravia deti „Pochválen Pán Ježiš Kristus“, že ateista v prvom momente ani nevie zareagovať, babka na ulici vám popraje niečo dobré – nerozumela som, bolo to v nárečí, ktoré nepoznám. A obloha plná hviezd.
Unavení ale spokojní konečne doma. Máme v nohách 801,68 km
Foto: Elena Hipmanová a Peter Hampton
Velmi prijemne citanie. Vtiahli ste ma do deja, za co vam dakujem. Uz sa tesim, ze si podobny vylet budem moct dovolit aj ja. Poloniny chcem vidiet a zazit!
Vrelo odporúčam, je to skutočne pokojný a krásny kúsok Slovenska
Výborná reportáž.
Hlavne výborná bicykľovačka
perfektne…inspirujem sa!)
Stojí to za to, je to nádherný kraj