Ľudia sme všelijakí. Krásni aj škaredí, podaktorí dobrostrdeční, iní zas horší než diablovo kopyto. Sme ako farby na palete maliara. Jasne žiarivé, ale aj čierne a šedivé. Ibaže ak si na niekoho z nás ešte sadne závisť, ľahostajnosť a chamtivosť, je to ako keď maliar zmieša všetky farby do fialovej machule… Môj príbeh rozpráva o bezohľadnosti a nevšímavosti na jednom z hradov medzi Liptovskými horami