Oheň a voda. Dva živly, do ktorých človek dokáže hľadieť celú večnosť. Možno preto, že napriek zdanlivému pokoju vnímame ich moc a podvedome cítime obrovskú deštrukčnú silu, proti ktorej je človek bezmocný. Ak si dokážeme predstaviť viac ako 5000 kubíkov padajúcej vody do hĺbky 60 metrov, sila ohlušujúceho nárazu uvedie do pohybu nie len vzduch, ale aj naše emócie. Také sú Niagarské vodopády. Gigantický kotol víriacej vody, ktorý vťahuje do svojho vnútra mohutný prúd padajúcej rieky.

Burácajúca voda padajúca do hĺbky 59 m

Prvý krát som prišla s Niagarským vodopádmi do kontaktu v roku 2007. Stretnutie bolo tak silné, že od tých čias nevynechám jedinú príležitosť, keď zavítam do Kanady, aby som toto vzrušujúce mravčenie pod kožou mohla precíť znovu a znovu. Moja prvá cesta k vodopádom začala v malom mestečku Niagara on the Lake, kam sme si priviezli z Toronta bicykle.
V malom mestečku Niagara on the Lake vybaľujeme bicykle

Bolo to začiatkom prázdnin a oblasť  Veľkých jazier prikvačili  horúčavy, dosť neobvyklé na začiatok júla. Cyklocestou z Niagara on the Lake sme stúpali proti prúdu Niagarskej rieky a sledovali jej spenené koryto hlboko vrezané do úzkeho kaňonu. Nie je to ďaleko, len čosi nad 25 km, ale pri teplote 35° C a takmer 100 % vlhkosti sa z nás na stúpaní do Niagara Falls liala voda cícerkom. Pri prvej príležitosti, som si nechala tiecť z vodovodu teplú močku priamo na hlavu.

Rieka Niagara odvodňuje Veľké kanadské jazerá. Po skončení doby ľadovej si vyhĺbila nové koryto a dno vápencového podlažia neustále prehlbuje

Whirlpool Aero Car – vyhliadková lanovka medzi Kanadou a Amerikou vo Víriacej zátoke

Žiadny Ďaleký východ, ale obyčajný hotel v Niagara Falls v budhistickom štýle

Samotné vodopády sú ohromujúce. Človek, ktorý nie je pripravený na duniacu vodnú masu, rútiacu sa do hĺbky, zostane stáť prikovaný v nemom úžase. Ich vznik má na svedomí plaziaci sa ľadovec, ktorý v dobe ľadovej drvil vápencové podlažie a po jeho rozpustení, či skôr premene na Veľké kanadské jazerá si rieka postupne vytvorila hlboké koryto, hlavne vďaka málo odolnej spodnej vrstve bridlíc, ktoré podomlela.

Kanadský vodopád Konská podkova

Vzhľad svojho koryta si formuje dodnes. Niagarské vodopády boli pôvodne severnejšie, kúsok po kúsku ustupujú a pri svojom ústupe po sebe zanechávajú hlbokú roklinu. Hýbu sa pomerne rýchlo – čo rok to meter, bližšie a bližšie k Erijskému jazeru. Slušná rýchlosť.

Niagara vtesnaná do úzkeho koryta

Oveľa zaujímavejšia a krajšia je cyklocesta z Fort Erije. Tam a späť je to 75 km. Od Erijského jazera, svojho prameňa, kopíruje širokú Niagarskú rieku, ktorá pulzuje životom. Vodné vtáctvo, rybári aj výletné lode. Tvorí prirodzenú hranicu medzi USA a Kanadou.

Rekreačná vyhliadková cyklocesta od Erijského jazera po Niagarské vodopády je dlhá 36 km

Po získaní nezávislosti  bolo toto územie svedkom nezmyselných bojov medzi Američanmi a Angličanmi, kde nebolo víťazov ani porazených. Len kopa ľudských životov doplatila na prehnané ambície generálov.

Pamätná doska pripomínajúca boje medzi Amerikou a Angličanmi okolo roku 1812. Doplatili na ňu hlavne rodiny žijúce na brehu rieky.  

Asi kilometer nad vodopádmi postavili Kanaďania pred 100 rokmi elektráreň  Sir Adam Beck Hydroelectric Generating Stations. Je stále funkčná. Podobnú elektráreň majú aj Američania. USA aj Kanada uzavreli dohodu, že každý odoberie z rieky 1/3 z prietoku. To znamená, že to čo sa v súčasnosti valí cez hranu do hĺbky je len tretina z celkového množstva vody.

100 ročná elektráreň s výkonom 4,4 GW

Most z elektrárne vedie na Goat Island – Kozí ostrov uprostred hraničnej rieky USA a CA.

Ako sme sa približovali k mestu Niagara Falls, už z diaľky sme počuli slabé dunenie a stúpajúca vodná triešť nad mestom  ukazovala presne bod, kde sa vodopády prepadajú do hĺbky. Keď fúka vietor z americkej strany je problém sa k vodopádom priblížiť. Samozrejme, len pokiaľ vám vadí, že budete do nitky mokrí. To sa mi stalo pred piatimi rokmi. Len čo som vytiahla foťák, objektív vyzeral, ani čo by som ho strčila pod sprchu. Rieka Niagara obteká nad vodopádmi Goad Island – Kozí ostrov, ktorý ich rozdeľuje na kanadský vodopád – Konská podkova a americký Svadobný závoj   

Vodná triešť nad vodopádmi stúpa k oblohe a pri správnom vetre zahalí aj časť mesta Niagara Falls

Americký Svadobný závoj a kanadská Konská podkova. Vietor ženie vodnú triešť na davy ľudí, čo čakajú na svoju foto príležitosť

V roku 2016 sme mali skvelé počasie, a vďaka tomu, že ešte nezačala letná sezóna aj pomerne voľný prístup k vodopádom

Duniaca Konská podkova a výletná loď.

Rozhodli sme sa zájsť na Americkú stranu, k Svadobnému závoju. Sklamal ma. Z brehu na americkej strane nie je z vodopádu takmer nič vidieť a ďalšie vyhliadkové miesta boli v rekonštrukcii.Zlom Svadobného závoja, ale veľa z neho nevidieť. Preto býva na kanadskej strane tak veľa ľudí

Keďže som zabudla doma sedlovú brašnu aj s jedlom, dali sme si aspoň niečo z tradičnej americkej kuchyne – hamburger. Bol fakt dobrý.

Niagarské vodopády v noci

Kanadskú cestu sme prešli niekoľkokrát, ale americkou sme ešte nešli, a tak sme sa s Petrom rozhodli, že si ju prejdeme, hoci nás náhodný cyklista pred rokmi od tohto nápadu odhováral. Nuž, zvedavosť je silná motivácia

Erijské jazero, marec 2016. Odtiaľto vyteká 56 km dlhá Niagara, ktorá je spojnicou s Ontárijským jazerom

Most z Fort Erie do Buffala ponad riekou Niagara, lenivo vytekajúcu z Erijského jazera. Zároveň je prepojeniem medzi Kanadou a Buffalom v USA

Mostom sme prešli z Kanady do USA. Keď prechádzate americkou colnicou na bicykli alebo pešo, nemusíte predkladať žiadne vyplnené formuláre, ani platiť poplatky, ktoré od vás žiadajú pri ceste lietadlom. Dokonca sa nekonali ani žiadne kontroly. Keďže toto bol už piaty vstup v priebehu 3 mesiacov, všetko prebehlo hladko. Vydali sme sa teda americkou stranou rieky a bolo to ťažké sklamanie. Cez Buffalo sme sa museli prebiť priemyselnou zónou, sprevádzaní kakofóniou hustej dopravy. Radosť z jazdy na bicykli sa zmenila na potrebu mať to čo najskôr za sebou. Ďalším mostom sme sa dostali na najväčší ostrov na rieke Great Island. Ešteže sú na ostrove lesné parky a aspoň niekde pokoj od civilizačného ruchu.

Most na Great Island

Nad vodopádmi dostáva Niagara poriadny spád. Rúti sa k Svadobnému závoju okolo Kozieho ostrova v divých prejách, aby človeku demonštrovala jeho vlastnú malosť a bezvýznamnosť, proti sile prírody. Názov Niagara je zrejme odvodené z nárečia Irokézov – „ONGNIAAHRA“.  Dalo by sa to preložiť ako: „Miesto na zemi prerezané vo dvoje.“ Hučiace pereje pod mostom na Kozí ostrov

Kanadský prístav. Vyhliadkové lode vozia turistov pod Konskú podkovu. Kanaďania obliekajú svojich pasažierov do červených pršiplášťov a Američania zas do modrých.

Mesto Niagara Falls je na oboch stranách rieky spojené mostom a dvoma colnicami. Pretože to bol môj posledný vstup do USA, odovzdala som 3 mesačné vízum.
Most spájajúci dvojmesto Niagara Falls v USA a Kanade. Kdesi medzi vodopádmi a týmto mostom ústia do rieky tunely z oboch elektrární a vracajú rieke vodu, ktorú si vzali

Vracali sme sa neskoro popoludní. Slnečné svetlo dopadalo šikmo na vodnú triešť z vodopádov a nám sa naskytol úchvatný pohľad na farby dúhy nad burácajúcimi vodami. Tento pohľad vymazal z mysle všetok hluk preplneného Buffala v priemyselnej zóne.

Americký svadobný závoj. Kvôli hŕbe skál na dne, ktoré sa z neho odlúpili v roku 1954, jeho výška dosahuje len 21 m

Vodopády prelievajúce sa okolo Kozieho ostrova, ktorý je už súčasťou Ameriky

Kanadská Konská podkova, široká 790 m s hĺbkou 59 m. Pred 100 rokmi, kým nepostavili elektrárne, to musel byť neskutočný rachot.

Do Fort Erie sa vraciame pokojnou kanadskou cyklocestou. Tento okruh má 78 km. Myslela som, že bude dlhší.

Platanová aleja na vyhladkovej cykloceste popri Niagarskej rieke

Poznámka: V roku 2018 už bola na americkej colnici zmena. Musela som vypĺňať dvojstránkový formulár s drobným písmom. Odporúčam nosiť so sebou okuliare a 6,- USD, toľko stojí vstupné vízum.

Foto: Elena Hipmanová a Peter Hampton