Francúzsko sa ponorilo na niekoľko dní do hmly. Pyreneje zahatali dažďovým mrakom voľný priechod nepreniknuteľnou bariérou vrchov a my sme v oblakoch uviazli s nim. Na večer sme došli do dedinky Sentien pod Eylie poslednou osadou doliny a dúfali, že sa vyčasí. Na dve noci sme sa udomácnili v opustenej betónovej búde, aspoň sme si v suchu uvarili.
Dedinka Sentien vo Francúzskych Pyrenejach
Ráno na oblohe len pár obláčikov, ale rýchlo pribúdali ďalšie. Napriek mrzutej oblohe šli do kopcov pod Pic de la Calabasse. V hustej hmle sme vystúpali o 1000 m vyššie popri opustených baniach na železnú rudu, a pastierovi s mobilom na uchu, až k prístrešku EDF 1.850 m n.m., ktorý zrejme súžil baníkom ako ubytovňa. Bol nevľúdny a opustený, ale suchý. Dážď rozhodol, že sa treba vrátiť. Pastier stále telefonoval a dážď mu neprekážal. Cestou dole sme si aspoň nazbierali huby na večeru. V betónovej búde sme rozvešali mokré oblečenie, ktoré do rána aj tak nevyschlo.
Strmé úbočia hôr nad dedinkou Sentien a rozpadnuté domky mi pripomínali staré obydlia Mayov
Železná ruda vystupujúca na povrch
Francúzsko žilo pretekom Tour de France. Každá dedinka i mestečko pripomínali blížiace sa preteky, sedlá obsadili nedočkavci v karavanoch. Cez St. Girons sme sa presunuli do sedla Col de Port 1.249 m v chabej nádeji, že sa vyčasí, ale nie. Občas preblesklo pár lúčov slnka medzi mrakmi, ale viac nič.
Upútavka na Tour de France v mestečku St. Girons
Trasa pretekov
Col de Port obsadený fanúšikmi cyklistiky
Ráno sme to vzdali a vyštartovali do Andorry. Keď sa naša fordka vyškriabala na hranicu Port d`Envalira vo výške 2.408 m, oslepila nás žiara slnka. Mraky ostali na francúzskej strane a pred nami sa črtali slnkom prežiarené kopce. Utáborili sme sa za mestečkom El Serrat na bočnej ceste pod lyžiarskym strediskom Arcalis, vo výške 1.800 m. Hlavne, že sme tam boli absolútne sami.
Hranica mrakov v Port d`Envalira, ktorá už nemala síl preniknúť do Andorry
Serpentíny, ktoré čakajú na cyklistov
Niektoré zákruty ľudia doslova okupovali
Tento výstup do cieľa ich čaká po 214 km trase z Barcelony. Výšlap na Arcalis meria 11 km
Ráno sme začali stúpať strmými lúkami s rozkvitnutými rododendronmi na vrchol Pic de Fond Blanca 2.904 m. Pekne značená cesta viedla popri potoku El Comis, dolinou s rovnakým názvom. Všade sa pásli kone, hore vyššie ovce a červené rododendrony vytvorili ilúziu raja na zemi.
Rozkvitnuté rododendrony v doline El Comis
Asi ladoňka. Kvitla na miestach, kde sa práve roztopil sneh
Ovce sa pásli vo výškach nad 2.500 m
Jazero, v ktorom sme sa na spiatočnej ceste okúpali
Jarné horce ako u nás, len kvitnú o čosi neskôr – koniec júla
Do sedla
Sedlo pod vrcholom
Na vrchol nám to trvalo 4 hodiny. Slnko len občas prekryl nejaký mrak, čo sa odtrhol z chumáčov na severe pod nami. Na francúzskej strane, kam oko dovidelo ležalo nehybné more mrakov. Tešilo nás, že sme z toho pochmúrneho vlhka unikli
Už len pár metrov
Vrchol Pic de Fond Blanca 2.904 m a Francúzsko ponorené do hmly
Pleso v tvare ryby Estany del Roig
Pohľad na sever na zamračené Francúzsko
Cestou dole sme na chvíľu posedeli pri jednom z jazier, vykúpali sa, lenže odrazu došli mraky a spustil sa drobný dážď. Ponáhľali sme sa dole. Ochladilo sa, bolo len 6 °C.
Zostup rozkvitnutou dolinou
Naše táborisko sa zaplnilo autami až hrôza, auto vedľa auta a ľudí…tak sme hneď ráno vyrazili na kratšiu prechádzku po kopcoch, chceli sme totiž stihnúť preteky. Ale prechádzka sa akosi predĺžila, vydriapali sme sa až do sedla Collada de les Planes 2.603 m. Bolo to zvláštne, okolo cesty sa tlačilo tisíce ľudí a vo vrchoch sme nestretli živú dušu, pokiaľ nerátam kone a zopár kamzíkov. Zo sedla sme zbehli do opačnej Doliny 5. jazier – Estany de Tristaina, a v jednom z nich Estany del Mig sme sa vykúpali. Nádherná azúrová voda so zvyškami snehu okolo brehu, studená až zuby tŕpli. Slnko sa muselo poriadne snažiť aby nám rozprúdilo krv. A potom rýchlo na Tour de France.
Jedno z jazier Estanys de Tristaina – Estany del Mig. Ľadová voda až vyrážala dych
Záver 8. etapy so štartom v Barcelone a dĺžkou 224 km končil v lyžiarskom stredisku Arcalis vo výške 2.248 m. Záverečný výstup bol priam vražedný. Prvý došiel do cieľa Francúz Brice Feilly s časom 6:11:32 Druhé miesto patrilo tiež Francúzovi a tretí bol Nemec.
Serpentíny vražedného výstupu na Arcalis vo výške 2.246 m, kde bol cieľ
Tour de France. Sprievodné vozidlá, reklamy a pretekový humbuk, ktorý zvyšoval napätie divákov. Z alegorických vozov rozhadzovali cyklistické tričká a všeličo zaujímavé, na čo už čakali dobre zorganizovaní priekupníci, ktorí tovar neskôr predávali po dedinách
Víťaz etapy – Francúz Brice Feilly
Presunuli sme sa mestečka Arinsal 1.540 m v národnom parku s krkolomným názvom Parc nacional comunal de les Valls del Comapedrosa. Ráno o 7,15 sme vyrazili po dobre značenom chodníku GR 11 na túru, k vrcholu Comapedrosa 2.939 m, ktorý je zároveň najvyšším vrchom Andorry. Asi po dvoch hodinách stúpania krásnou krajinou rozkvitnutou rododendronmi a všakovakými kvietkami sme došli pod chatu Comapedrosa 2.240 m.
Arinsval 1.540 m n.m. a pohľad na najvyšší vrchole Andorry Pic Comapedrosa 2.939 m
V Andorre vo výškach nad 2.000 m je jar a kvety sa predháňajú vo svojej kráse
Mestečko sa už do údolia nezmestí a tak stavajú na strmých svahoch
Zanesené pleso pod chatou Comapedrosa
Výstup k Čiernym jazerám
Pic Comapedrosa sme mali stále pred sebou. Majestátny, vysoký a ja som si lámala hlavu, kadiaľ vedie cesta nahor, lebo v rozdrvenej hornine som nedokázala nájsť žiadny prienik. Pic bolo potrebné obísť od západu úzkou dolinou so snehovým jazerom Estany Negre (Čierne jazero), a potom šrotoviskom podrvenej horniny a snehových polí až na vrchol 2.939 m. Radostný pocit a krásne výhľady. Hlboko pod nami ležal Arinsal ako malá skladačka z lega.
Prvé z jazier Estany Negre
Čierne jazero – Estany Negre pomenované zrejme podľa tmavej skaly nad hladinou. Všade navôkol prevažujú červené horniny
Výstup od západného sedla, dole vidieť chatu Comapedrosa 2.240 m.
Koncový výstup v rozlámanej skale
Pic de Comapedrosa 2.939 m
Pohľad na obe Čierne jazerá – Estany Negre
Mestečko Arinsal, leží o 1.500 m nižšie
Dole sme zbehli na pätách v sutine a snehovými poliami kolmo, ignorujúc chodníky, čakal nás 12 km zostup s prevýšením 1.500 m. Bolo to rýchlejšie. Ešte sme sa vykúpali v potoku pod chatou a do mestečka došli po 17,00 hod. Nocovali sme za mestom pri peknom prameni a ráno sa presunuli do Španielska
Opäť pri Čiernom jazere
Kolmo cez snehové polia a sute
Odkvitnutá veternica
Mesto Andorra la Vella neďaleko španielskych hraníc
Foto: Elena Hipmanová a Peter Hampton