Yukon a safari Britskej Kolumbie

Yukon a safari Britskej Kolumbie

Z Aljašky sme došli prašnou a rozbitou cestou Taylor HWY k nenápadnej colnici a utáborili sa  hneď za hranicou na Kandaskej strane. Oblačné nebo nedovolilo slnku preniknúť cez husté mraky. Máme namierené do slávneho zlatokopeckého Dawsonu, ale čaká nás ešte 105 km prašnej cesty kopírujúcej hrebeň. Cesta sa vinie ako had medzi lesmi až kamsi za horizont v nadmorskej výškePrečítať si viac oYukon a safari Britskej Kolumbie[…]

Rozprávky zo spevavého lesa

Rozprávky zo spevavého lesa

Ako žabiak Čvachtoš naučil vílu Zvedavku plávať časť I: V lese sa to hemží bytosťami, o akých sa deťom len sníva. Ak medzi stromami náhodou preteká potôčik, alebo  sa na kraji čistinky náhodou ukrýva rybník, je tam živo vo dne, v noci. Príbehy, dobrodružstvá, dokonca aj kúzla sa medzi obyvateľmi lesa prepletajú., zamotávajú a rozmotávajú ako klbká priadze.Prečítať si viac oRozprávky zo spevavého lesa[…]

Návrat z Aljašky – National Park Jasper

Návrat z Aljašky – National Park Jasper

Po stovkách kilometrov v rovinách Britskej Kolumbie sme konečne dorazili do hornatej Alberty a Národného parku Jasper. Dva dni sme čakali v meste Hinton na dobré počasie, lialo a my sme prepadali zúfalstvu. Po dlhom sedení v aute sme sa potrebovali rozhýbať. Napokon sa vyčasilo, a tak sme ráno ešte za tmy vyštartovali k stredisku Miette Hot Springs a odtiaľ dolinou naPrečítať si viac oNávrat z Aljašky – National Park Jasper[…]

Návrat z Aljašky – Od Skalnatých hôr k Veľkým jazerám

Návrat z Aljašky – Od Skalnatých hôr k Veľkým jazerám

Kanadskú hranicu z Alberty sme prekročili v Montane.  Národný park West Glacier, je poslednou zastávkou v horách. Smerom na východ sú už len rozľahlé prérie rovné ako dlaň.  ŠPZ  vyjadrujú charakter krajiny Na úpätí Nacional Park West Glacier, leží malebné mestečko Whitefish. Je čosi ako brána do národného parku. Mestečko pulzovalo životom, farmárske trhy lákali čerstvouPrečítať si viac oNávrat z Aljašky – Od Skalnatých hôr k Veľkým jazerám[…]

Permoník Turembolo a stratená Žofka

Permoník Turembolo a stratená Žofka

V ten rok, sa udiali čudné veci. V ohrade za dedinou sa splašili kone, stará bylinkárka vraj stretla permoníka a rozsnežilo sa skôr, ako opadol posledný list zo stromu. A nie len taký ledajaký páper čo sa občas vytrúsi z mrakov. Biele chumáče zasypali, lúky, cesty aj  drevenice. To všetko pre radosť detí, lenže s prvými snehovými vločkami sa vkrádalPrečítať si viac oPermoník Turembolo a stratená Žofka[…]

Vodnícka rozprávka starého Topoľca III.

Vodnícka rozprávka starého Topoľca III.

V krajine hustých lesov, rozkvitnutých lúk a hlbokých rybníkov – tam, kde tichá a hlboká rieka zavlažuje svojimi vodami úrodné polia, žil malý vodníček a starý vodník. Svoju vodnícku chalupu mali pod hladinou na dne hlbokého jazera, kde sa malý vodníček deň, čo deň hrával s kamarátmi vodného sveta. Rozprávku starého vodníka si môžete prečítať na https://www.sikovnamamina.sk/detske-rozpravky-na-dobru-noc/

Pyreneje

Pyreneje

Vždy som ich vnímala v rámci európskych hôr, ako územie divočiny v drsnej pustatine. Ostré skalné hradby vrchov a bezpočet jazier na kamennom podlaží. Niektoré úseky z tohto pohoria som už navštívila v minulosti, ale z francúzskej strany. Je len samozrejmé, že cestou od Atlantiku južným, úpätím hôr sme neodolali a rozhodli sa čosi z tej pustatiny zažiť aj zo strany španielskej JazeráPrečítať si viac oPyreneje[…]

Naprieč Španielskom k Atlantiku – smer Picos de Europa

Naprieč Španielskom k Atlantiku – smer Picos de Europa

Keď sme prekročili kulminačný bod nášho niekoľko týždňového putovania, dotkla sa ma nostalgia, tak je to zakaždým. Hoci sme stále mali pred sebou niečo cez 3000 km, predsa  to bol návrat. A znamenal, že dobrodružstvá na cestách už smerujú ku koncu. Opúšťame Andalúziu, za chrbtom nám ostáva rozoklané pohorie Sierra Nevady Nebyť zavlažovacích priehrad takmer naPrečítať si viac oNaprieč Španielskom k Atlantiku – smer Picos de Europa[…]

Divadlo, kde jediným hercom je podvečerné slnko

Divadlo, kde jediným hercom je podvečerné slnko

Predstavenie na podvečernej oblohe, ktoré ma nikdy neprestane fascinovať. Farby, o ktorých podaktorí tvrdia, že sú gýč, napĺňajú pohár môjho vzťahu k prírode úctou a nadšením až po samý okraj, lebo človek by nikdy nič krajšie a úchvatnejšie nedokázal stvoriť ani vymyslieť. Predkladám vám niekoľko obrazov zapadajúceho slnka, ktoré som vyfotila na svojich potulkách. Podvečer vdychujem vôňuPrečítať si viac oDivadlo, kde jediným hercom je podvečerné slnko[…]